Odborníci?

Keďže sa už dlhšiu dobu stravujem prirodzenou stravou, pohybujem sa aj v prostredí ľudí, ktorí sa podobne stravujú. Sledujem aj veľkú virtuálnu komunitu na internete, kde každým dňom pribúda množstvo členov. Záujem ľudí o tento spôsob stravovania rýchlo vzrastá.

V spomínanej veľkej skupine sa stretávajú ľudia, ktorým sa pomerne ľahko podarí prechod na živú stravu a určitú dobu sú schopní pri tomto stravovaní zotrvať. Dnes existuje množstvo literatúry na tému raw food, surová strava, živá strava. Sú ľudia, ktorí majú načítaných kopec rôznych kníh. Stávajú sa z nich odborníci na tento štýl stravovania. Začínajú radiť mnohým ľuďom, snažia sa im pomôcť na základe svojich načítaných vedomostí. Niekedy sa však zamýšľam - sú to skutoční odborníci, ktorí môžu radiť druhým? Možno sa na ich rady spoľahnúť, keď hovoria o tom, čo si iba prečítali? Čo sami v skutočnosti zažili, prakticky skúsili a čo je len teória?

Odborníci v rôznych odvetviach musia dlho a do hĺbky študovať, prechádzajú rôznou praxou. Ak neštudujú svoj odbor na vysokej škole, tak prinajmenšom absolvujú školenia a kurzy, na základe ktorých dostanú osvedčenia diplomy. Vtedy už možno môžeme hovoriť o odborníkoch.

A aká je realita pri živej strave? Niekedy sa mi zdá, že radia ľudia, ktorí majú veľkú počiatočnú eufóriu. S  veľkou chuťou prečítajú mnoho kníh, z ktorých neskôr plynú ich rady. Básnia o tejto strave, aká je super, dokonalá, ako sa výborne cítia a aké je všetko bezproblémové. Áno, také sú začiatky.  Lenže aj v tomto stravovaní prichádzajú nejaké problémiky, ale až po pár rokoch. A práve pri týchto problémoch sa ukáže, ako je človek silný a či naozaj verí tomu, čo robí.  Začína sa práca na sebe. Tu sa začína písať každého osobná kniha, z ktorej môže neskôr čerpať. Za pár rokov som spoznal niekoľko ľudí, čo práve tieto prvotné problémy nezvládli a zrazu to, čo tak dlho a krásne ospevovali, zavrhli. Zrazu mali proti tejto strave veľa argumentov. A boli aj takí, ktorí boli veľmi aktívni v internetových diskusiách a zrazu sa stratili a neskôr o nich počuť, že sa vrátili ku konvenčnej strave.

Týmto článočkom len chcem poukázať na to, aby ste si rozmysleli, od koho prijímate rady a či sú pre vás prínosné. Tiež som v minulosti počúval rady typu, nepotrebujeme vitamín B12, lebo je v tom a v tom. Našťastie som ale zaznamenal prvotné príznaky nedostatku v mojom tele a už nejaký ten rok vitamín B12 dodávam v syntetickej forme. Predišiel som tak mnohým komplikáciám. Čím dlhšie sa takto stravujem, prichádzam na to, že viem toho menej a menej a mám veľkú pokoru pred prírodou. Je toľko vecí, ktoré mám neprebádané, že sa neodvážim radiť mimo svojich skúseností. Je to beh na dlhú trať.

Radovan